Povedať mrzí nás, nestačí

Je vyslovene pozoruhodné že krajina ktorá rozpútala najväčší konflikt v dejinách ľudstva a vedome vyvražďovala celé dediny dnes niekomu rozpráva aké je dôležité zastávať morálne zásady. Lepšie povedané o je a čo nie je správne. No na aj tu možno svitá na lepšie časy i keď pomaly ale isto.  Nemecko konečne dokázalo podľa svojho vyjadrenia uzavrieť otázku o vojenských reparácií s Poľskom. Aspoň sa tak vyjadril nemecký minister zahraničných vecí Heiko Mass po stretnutí s poľským ministrom zahraničných vecí Jacekem Czaputowiczem vo Varšave.
 
Zároveň však Mass zdôraznil že hoci je pre Nemecko táto kapitola uzatvorená, tak Nemecko aj naďalej cíti povinnosť pamätať si nacistické zločiny i po tom čo zomrie ich posledný svedok. Toto vyjadrenie je zrejme reakciou na predošle vyjadrenie Poľského prezidenta Andrzeja Dudy v otázke reparácie za Nemecké nacistické zločiny.  V tejto súvislosti sa tu v súčasnosti bavíme o sume okolo 900 miliárd dolárov. Pretože Poliaci majú stále oprávnený pocit že škody ktoré im Nemci spôsobili neboli ani dodnes vynahradené a krajina mohla oveľa viac ekonomicky prosperovať ako je tomu v súčasnosti. Na druhej strane sa ale Nemecko stále dookola odvoláva a považuje túto temnú etapu dejín za uzatvorenú aspoň čo sa Poľska týka. Je to najme z dôvodu ako sami uvádzajú že Poľsko samé odmietlo reparáciu už v roku 1953 a preto je pre nich táto otázka uzatvorená. Aby toho nebolo málo, podobný názor ako Poliaci majú i Gréci ktorý 18 apríla predložili tiež požiadavku na náhradu skôr a to vo výške zhruba 280 miliárd eúr. Samotná reparácia či už Poľska, Grécka či inej dotknutej krajiny by mala byť považovaná za povinnosť akejkoľvek Nemeckej vlády ale očividne tu nie je vôľa na nič iné ako obyčajne blábolenie a tam to všetko končí. Treba si predsa uvedomiť že Nemecká ekonomika patrí v Európskej únií k tým najväčším a to si dobre uvedomujú aj oni sa mi a preto vedia čo si môžu a čo nie dovoliť. Bohužiaľ to využívajú aj v tak smutnej a temnej udalosti akou bola druhá svetová vojna.